Radenov dom: Čičmanské povery a lacný Jožko

Radenov dom nie je miesto, ktoré by poznal každý. Čičmany už skôr. Túto malebnú dedinku sme navštívili presne v polovici leta – začiatkom augusta. Prečo však venujem osobitnú pozornosť práve tomuto domu? No, v prvom rade, je to jediný oficiálny dom v Čičmanoch, do ktorého môžeš vojsť a pozrieť sa, ako sa tam bývalo. V druhom rade je to však akási kolíska všetkých tradícií, povier a spôsobu života akým žili ľudia v Čičmanoch. A prečo ťa teda ukrátiť o nejaké pikošky? Veď tie má každý rád. 

Radenov dom v Čičmanoch

Narodenie dieťaťa v Čičmanoch

  • ženy neboli v tehotenstve oslobodené od žiadnych prác, no výživu mali pestrú 
  • o rodiacej žene sa hovorilo, že “láme koľesá” alebo, že “má doma košiar” – tomu sa hovorí perfektne utajená metafora 
  • dieťa malo krst 6.-14. deň po narodení – kým nebolo pokrstené, bývalo pri matke niekde v kúte, až po krste mohlo spať v kolíske alebo v plachte zavesenej nad posteľou
  • po pôrode bola žena považovaná za nečistú – šesť týždňov nesmela opustiť dom, musela používať osobitný riad a vykonávať iba niektoré domáce práce
Narodenie dieťaťa bolo radostnou udalosťou

Tradičná svadba v Čičmanoch 

  • za najvhodnejší termín na svadbu sa považovali fašiangy – vtedy sa sobášilo päť až desať párov naraz
  • celý proces sa začal pytačkami, potom sa dohodlo veno a tak sa začali ohlášky v kostole – počas tohto obdobia chodila snúbenica po rodine a zbierala obilie do ich budúceho gazdovstva a roznášala radostník. 
  • Kvízová otázka: Čo je to radostník? Odpoveď nájdeš ďalej v článku, len čítaj pozorne
  • rodina nevesty sa starala o hostinu a rodina ženícha o alkohol
  • po čepčení nevesty sa ženích prezliekol do košele, ktorú mu ona ušila 
  • a koľko trvala taká svadba? Aj tri dni  
Dobrý začiatok spoločného života mohol ovplyvniť celý nasledujúci život, preto sa svadba niesla v znamení hojnosti a veselosti

Smrť v Čičmanoch

  • za znamenie smrti sa považovalo napríklad obrátenie knôtu vianočnej sviečky na niekoho pri stole či hlas kuvika
  • hneď po smrti príbuzného otvorili pozostalí okná, aby duša mohla odletieť
  • rodina zosnulého potom zakryla zrkadlo, zastavila hodiny, zahasila oheň a vyliala všetku vodu a nanosila novú
  • so zosnulým sa lúčia rodina a susedia deväť dní
  • z domu ho následne vyniesli v truhle nohami napred a truhlou trikrát buchli o prah
  • prvou robotou po pohrebe bolo pečenie chleba 
Prvou robotou po pohrebe bolo pečenie chleba, lebo chlebová vôňa zaháňala mŕtvolinu

Šúchi – čičmiansky ľudový odev

  • čičmiansky ľudový odev patrí medzi najzaujímavejšie, výtvarne najhodnotnejšie a najstarobylejšie kroje na Slovensku – fuh, to je ale veľa NAJ…
  • odev bol vyrobený z prírodných materiálov – ľanu, vlnu, kožušín a kože, pričom slávnostný variant odevu bol bohato zdobený 
  •  obuv bola výsadou mužov – tí nikdy nechodili bosí – najčastejšie nosili kožené krpce alebo nízke súkenné papuče
  • ženy chodili najčastejšie bosé, niekedy nosili papučky a deti si málokedy našiel obuté
Tradičný mužský odev bola ľanová košeľa, remene – opasky, pletené pančuchy (kopytcia) a ovinovacie krpce

Ako zistiť či je slobodná podľa účesu

Ľudia si to v tej dobe značne uľahčili. Úprava hlavy ženy totiž záležala od toho, či je slobodná alebo vydatá. Slobodné dievčatá si vlasy rozdelili na cestičku, zaplietli si ich do dvoch vrkočov a ozdobili červenými mašľami. Vydaté ženy si vlasy ovíjali okolo dvoch textilných gúľ, ktoré boli spojené šnúrkou a tým si na hlave vytvorili ako keby dva rožky, na ktoré sa dával čepiec. Aké jednoduché. Muži sa tak určite vyhli mnohým problémom. A keď sme už pri tej vydatej žene, už si prišiel na to, čo je to radostník, ktorý rozdávala, keď bola ešte nevestou? Je to okrúhly koláč, nevesta ho rozdávala a získavala tak peniaze. 

Vydatá žena mala iný účes ako tá slobodná

Lacný Jožko

Toto je jedna perfektná pozícia, ktorá by si našla svoje postavenie aj v dnešnej dobe. Jednoducho povedané, podomový predajca. Napriek tomu, že Čičmany boli pomerne chudobná dedinka a ľudia nemali peniaze na rôzne “čačky”, tak sa pri tom uživil aj taký lacný Jožko. Áno, správne. Predával všetko cez bižutériu, korálky, mydielka a košieľky a podobne. 

Ľudia boli chudobní, viac rodín spávalo v jednej izbe. Majetok mali taký malý, že sa ho neoplatilo deliť.

Povery, tradície, znaky, domčeky…jednoducho Čičmany

Určite som nezahrnula do tohto článku všetko, čo by ťa o Čičmanoch a ich histórii mohlo zaujímať. Ak sa ocitneš v tejto krásnej dedinke, určite nevynechaj návštevu Radenovho domu, ktorý naozaj poľahky nájdeš zhruba uprostred dediny. Prehliadka trvá zhruba pol hodinku a zaujme určite aj deti. Vstup so psíkom síce povolený nie je, ale my sme sa prestriedali, takže sme o nič neprišli. A keď budeš v Radenovom dome, všimni si trámy v prvej miestnosti. Na jednom z nich nájdeš rok 1924 – je to rok, kedy bol Radenov dom vystavaný ako replika požiarom zničeného objektu. 

Všimni si drevené trámy v Radenovom dome

Ak ťa zaujala história, zvyky a tradície z Čičmian, tak ti odporúčam aj návštevu Vlkolínca. Nás chytil za srdce. Samozrejme si o ňom najprv prečítaj tu Tradičný ľudový Vlkolínec .