PRECHÁDZKA NA POCUKROVANÚ RAINERKU

Hovorí sa, že čas pred Vianocami (ktorý by mal byť síce plný radosti a pokoja, no je poväčšinou plný stresu) prežiješ v zdraví len tak, že odídeš do prírody. Tento rok sme to skúsili a toto tvrdenie môžem iba potvrdiť. Úprimne, možno by som tak dokázala prežiť celé Vianoce. Tento rok sme sa teda netradične vybrali do Tatier v polovici decembra, ušli pred vianočnými prípravami, zjedli tam všetky linecké koláče prichystané na Vianoce a zažili naozaj krásny, zasnežený víkend.

Zasnežená cesta hore na Hrebienok

V krajine Perinbaby

Naša prechádzková trasa sa začala v Starom Smokovci, kde sme zaparkovali blízko trate tatranskej električky. Vydali sme sa smerom hore a nasmerovali to na asfaltovú cestu na Hrebienok. Naskytli sa nám naozaj krásne výhľady, a dokonca ani ľudí nebolo veľa. Cesta nám zbehla rýchlo, za 40 minút prechádzkovej chôdze so psíkom sme boli hore. Náš cieľ bol jasný, Rainerova útulňa a potom uvidíme. Tentokrát sme sa nevydali cestou okolo Bílíkovej chaty, ale dali sme to zvrchu priamo na Rainerku. Cesta bola jednoduchá, v podstate stále plus mínus rovinka.

Chodníček na Rainerku

Ani sme sa veľmi neunavili, havko sa pohral v snehu a už nás vítal smerovník na Rainerovu útulňu. To bola odbočka napravo a dole. Ak by si šiel rovno, tak pôjdeš rovno k Obrovskému vodopádu a hore na Zámkovského chatu. My sme sa však držali nášho pôvodného plánu a odbočili na Rainerku.

Smerovník na Rainerku. Už si naozaj blízko.

Čaká ťa slabučké klesanie, ja som to pocítila najmä tak, že moje topánky sa rozhodli, že sa budú šmýkať. No, naozaj do 5 minút opatrnej chôdze už uvidíš lavičky, útulňu a otvorí sa ti krásny pohľad na smer k Zámkovského chate. V priebehu piatich minút sa počasie menilo zo zamračeného na slnečné a potom padala hmla. No proste si robilo, čo chcelo 🙂

Pohľad z Rainerky smerom na Zámku

Káva na Rainerke

Po tejto nenáročnej prechádzke si sadni a daj si bylinkový čaj s medíkom alebo kávu. Samozrejme s výhľadom, aký nenájdeš v meste v nákupnom centre. Vychutnávať si ju budeš pred najstaršou chatou vo Vysokých Tatrách. Vo vnútri nájdeš milého chatára Petra Petrasa a malú expozíciu o horských nosičoch. Táto cesta z Hrebienka nám sem trvala niečo málo cez pol hodinku.

Tradičné fotky majú niečo do seba.

Kam nás nohy (a psík) zavedú?

No takto, teraz máš v podstate dve možnosti. No dobre, tak tri, ak rátame aj tú, že sa vrátiš tou cestou, ako si prišiel. Ale to by bola vcelku asi nuda.

Možnosť číslo 1: Obrovský vodopád + Zámkovského chata

Úprimne, toto bol náš plán. Ono, veľmi sa nezapotíš pri prechádzke z Hrebienka na Rainerku. Tak sme sa chceli posunúť ešte vyššie. Aj sme sa vybrali, že ideme hore, ale po pár metroch sme sa zastavili, lebo začala padať hmla a bolo už chladno, no proste taký ten vnútorný pocit nám hovoril, že to nepotrebujeme. Tak sme sa otočili. Dobrá voľba. Doma som pozrela facebook Zámkovského chaty, kde písali, že chodník je síce vyšľapaný, ale hore už odporúčajú palice a mačky. Jasné, že my sme nemali ani jedno. Týmto by sme sa chceli poďakovať nášmu vnútornému pocitu. Ak by ti však vyšlo počasie, tak na Zámkovského chatu sa vydáš v smere doľava od Rainerky, sleduj smerovníky. Zhruba niečo cez pol hodinku a si tam.

Zimná rozprávka v predvianočných Tatrách

Možnosť číslo 2: Vodopády Studeného potoka + Bílíkova chata

Táto možnosť bola oveľa schodnejšia. Vydali sme sa teda smerom napravo od Rainerky. Väčšinu trasy ideš dole kopcom, takže sa veľmi nezapotíš, ale dávaj pozor pod nohy, lebo v podstate kráčas po zamrznutých a zasnežených kameňoch. Pohľady na zamrznuté vodopády a potok boli krásne. Tým, že tam neboli davy turistov, ako zvyknú byť v lete, tak to podčiarklo presne tú atmosféru pokoja. No však si predstav: sneh, hory a ticho ako divadlo prírody. Najlepšie predstavenie, aké sme asi tento rok videli.

Cesta okolo vodopádov Studeného potoka v okuliaroch. Slnko nesvietilo. Ale sneh je podľa mňa ešte väčší zaberák na oči.

Po klesaní nastane krátke stúpanie, ktoré ti napovie, že sa blížiš k Bílíkovej chate. Od smerovníka to môže byť odhadom tak 10 minút a budeš tam. Tu sa náš okruh uzatvára, keďže sa aktuálne nachádzaš asi 5 minút od Hrebienka (ževraj by niekto aj kameňom dohodil). Ale keď si už tu, tak vyskúšaj kapustnicu. Nám chutila veľmi. Tažko povedať či to bude tým tatranským vzduchom, alebo samotnou kapustnicou, no padla veľmi dobre. Pre ľudí, ktorý majú psíka, taktiež dobrá správa. Nie, vo vnútri sa s ním nenaješ, ale je tam teraska, na ktorej pohodlne zješ polievku a psík počká. Nám nevadilo byť vonku, vo vnútri by sme sa zbytočne príliš zahriali a potom by nám bola zima. Toto totiž nebol ešte stále koniec nášho dňa v Tatrách.

Kapustnica na Bílíkovej chate, no a samozrejme psík musí byť

Keď si už v zime na Hrebienku…

No presne tak! Keď si už v zime na Hrebienku, tak nesmieš vynechať dve veci. A my sme vyskúšali obe. Prvou je dobre známy Tatranský ľadový dóm, ktorý nesie každý rok inú tému. Tento rok nesie tému Baziliky svätého Petra v Ríme. Je postavený z 225 ton ľadu a viac sa o ňom dozvieš v mojom článku tu:

Tatranský ľadový dóm na Hrebienku

Druhá aktivita je trochu akčnejšia a tou je sánkovanie. No nie len také hocijaké. Sánkovačka dole Hrebienkom je naozaj paráda, lebo trať má 2,5km, takže nudiť sa nebudeš. O tom, ako sme sa po viac ako 20 rokoch posánkovali, si prečítaj tu: https://milujemeslovensko.eu/2018/12/29/sankovacka-na-hrebienku/

Sánkovačka na Hrebienku je nezabudnuteľný zážitok

Jeden zo zimných článkov z Tatier sa končí, no nezúfaj. Už teraz ich na mojom webe nájdeš niekoľko a keďže zima je čas, kedy my ožívame, tak ich ešte množstvo pribudne. Kým budeš čakať na ďalší článok, tak si postav snehuliaka 🙂