Štyri plus päť dôvodov prečo navštíviť Ždiar

Zavri oči, predstav si nekončiace zelené kopce, modrú oblohu bez jedného mráčika, jemný jarný vánok, ovečky pasúce sa na lúkach, ty sedíš s mätovým (alebo akýmkoľvek iným) čajom v ruke na hojdačke, vychutnávaš si ticho a pohodu a chceš zastaviť čas, lebo ak niekto definoval idylku, tak toto je ono. Máš? Výborne, vitaj v Ždiari.

Pohľad na Belianske Tatry z dedinky Ždiar

Za horami, za dolami, za Tatrami…

Hranicu Vysokých Tatier smerom na sever sme prešli prvýkrát. O Ždiari sme počuli, videli ho na fotkách a chceli sme ho spoznať. V tomto článku sa dozvieš, čo sme robili a čo sa nám tu páčilo.

V prvom rade ti musím povedať, že my sme tu boli uprostred mája. Nie som si istá, ale to tu asi znamená mimo sezóny, lebo turistov v oblasti by si asi porátal na prstoch dvoch rúk. Akože vážne. V penzióne sme boli takmer sami, v pondelok už odišli asi naozaj všetci. Takže ak si chceš oddýchnuť od ľudí, príď tu v tomto čase. Počas toho, ako tu budeš dýchať čerstvý vzduch a relaxovať, choď pozrieť tieto miesta, nám sa tam páčilo.

Časť dedinky Ždiar. Nájdeš na fotke dúhu?

Miesto číslo 1: Strednica

V zime pomerne populárne lyžiarske stredisko, na jar či v lete miesto, kde sa ti naskytnú presne tie “gýčové” pohľady na prírodu, ktoré nebudeš vedieť prestať fotiť. Toto stredisko sa nachádza hneď pri dedinke Ždiar na kopci. V podstate prejdeš len cez hlavnú cestu a si tam. Okamžite sa ti naskytá výhľad na Belianske Tatry a keď zíjdeš dole kopcom po cestičke, dostaneš sa k dvom mini jazierkam s lavičkami. Okrem toho, že zacneš fotiť kombináciu zasnežené hory, zelené lúky a odraz v jazierku, tak si aj ľahni na lavičku, zatvor oči a vychutnaj si ten moment. Garantujem ti, že sa sem vrátiš aj nasledujúce dni, toto miesto je priam magické.

Aj náš havko sa poriadne zrelaxoval. V Strednici sa jej veľmi páčilo.

Miesto číslo 2: Chodník korunami stromov

Skôr ako prevrátiš očami, že ti odporúčam takúto prudko komerčnú vec, tak sa zastav a čítaj. Vždy ma desili tie fotky z chodníka, kde sú rady a zástupy ľudí a aj preto ma to tam až tak veľmi nelákalo. Masovky proste nie sú to, čo na dovolenke vyhľadávam. Takže mám pre teba tip. Vstaň skoro ráno, tak skoro, aby si tam vedel byť už krátko pred deviatou. Tým “tam” myslím pri stanici lanovky, ktorá ťa vyvezie hore ku chodníku. Dá sa ísť aj pešo, to trvá asi hodinku. My sme šli lanovkou. Vďaka skoršiemu času sme v pohode zaparkovali, na lanovku sme nastúpili krátko po deviatej a hore pri chodníku sme boli zhruba 15 minút na to. A takmer nikto tam nebol. Ha! Slnečné počasie, nedeľa a žiadni ľudia, to si nečakal, čo?

Chodník korunami stromov krátko po otvorení

Chodník korunami stromov bol pekný. Poprechádzaš sa okolo vrcholkov stromov, vychutnáš si pekné výhľady, vyjdeš hore na vežu, kde je sieť, po ktorej sa môžeš poprechádzať. Neboj sa a urob to! Žiješ len raz a určite sa to pred tebou neprepadne. A po čase si zvykneš, aj ja som si zvykla. Na túto prechádzku si vyhraď asi tak hodinku. Ak chceš vedieť viac o chodníku, nejaké tie zaujímavé fakty, ceny a či je to naozaj taká senzácia, ako sa to tvári, tak klikni sem a dozvieš sa viac.

Miesto číslo 3: Ždiarsky dom

Máš rád múzeá? Nie? Že nuda? Ždiarsky dom ťa presvedčí o tom, že história vie byť aj zaujímavá a v minulosti to ľudia v tomto kraji nemali vôbec ľahké. Ždiarsky dom je múzeum, v ktorom sa dozvieš ako vyzeral vtedy príbytok goralov, ako sa chovali zvieratká a pestovali plodiny, ako vyzerali kroje a svadby či ako sa v tom kraji rozšíril turizmus. Tento domček nájdeš na začiatku dediny, pri pošte. Goralskú históriu ti vyrozpráva pani sprievodkyňa, od ktorej sa dozvieš aj ako sa tkalo súkno či čo sa bežne jedlo na obed. Prezrieš si kroje a dozvieš sa detaily rôznych goralských tradícií, ktoré sa aspoň čiastočne zachovávajú až do dnes. Na túto prehliadku si vyčleň aspoň hodinku. Nás rozprávanie pani sprievodkyne zaujalo natoľko, že čas zbehol ako voda a ani sme nechceli odísť. Ak by si chcel vedieť viac o živote goralov, klikni sem a ja ti to vyrozprávam.

Ždiarsky dom. V tejto miestnosti sme si vypočuli príbehy zo života Goralov.

Miesto číslo 4: Dedinka Ždiar

Čakal si možno niečo viac sofistikované ako obyčajnú prechádzku po dedine? Kým neskúsiš, nepochopíš. Odporúčam ti dve varianty prechádzky. Tá prvá je večer, respektíve podvečer. Zapadá slnko, vśade je ticho a deň sa končí. V tomto čase odporúčam zamerať sa na stavby chatiek či mini penziónov, ktoré sú poväčšinou robené v jednotnom tradičnom zrubovom štýle a sú naozaj veľmi pekné. Mne sa tam páčili ešte aj autobusové zastávky, ktoré sú drevené, ako také mini domčeky a zvonku sú farebne domaľované. Sem-tam uvidíš malú studničku či prameň s tečúcou vodou. Ak si myslíš, že ide o dedinu, kde trikrát odbočíš doprava, tak sa mýliš. Dedinka Ždiar je pomerne dlhá a taká prechádzka ti pokojne zaberie aj hodinku.

Prameň v dedinke Ždiar

Druhá verzia prechádzky je ráno. Nemusí to byť úplne skoro, ja som išla tak okolo ôsmej. Vybrala som sa kúpiť rožky do potravín, no a keďže potraviny boli od penziónu vzdialené niečo málo cez kilometer, tak som to poňala ako prechádzku. Vychutnaj si ráno. Toto ráno však bude výnimočné čerstvým vzduchom, v ktorom cítiš rosu, prechádzkou okolo ovečiek a kravičiek a hlavne počúvaj to ticho! Ver mi, ešte nikdy som si nevychutnala cestu do potravín ako vtedy. Aj keď mi reálne hrozilo, že cestou naspäť zmoknem.

Pasúce sa ovečky v Ždiari.

Tie sľúbené bonusy…

Za tri dni v Ždiari určite nestihneš všetko, čo by si chcel. Hlavne, keď si chceš dať naozaj takú pohodičkovú dovolenku, že sa nebudeš nikde príliš naháňať a vyplníš každú minútu dňa. Ja ti však dám tipy na miesta, o ktorých som si prečítala a najbližšie sa tam chystám.

  1. Monkova dolina – mala by to byť príjemná túra, pokiaľ sa nevydáš na nejaký z vrcholov v okolí (Široké sedlo, Kopské sedlo…) – vtedy sa už začínajú naozajstné túry. Cez Monkovu dolinu vedie náučný chodník. Trasa sa začína v Ždiari, prejdeš okolo hotela Magura a napojíš sa na zelenú turistickú značku.
  2. Spiššká Magura – pomerne nenáročná prechádzka hrebeňom Spišskej Magury, začína v lyžiarskom stredisku Strednica, na začiatku stúpaš niečo vyše pol hodinky, potom sa už prechádzaš po hrebeni Spišskej Magury. Opäť existuje viac variánt tejto rúty, kratšia verzia je, keď sa na rázcestí pod Magurkou vyberieš po červenej značke do Ždiaru. Takáto túra ti zaberie zhruba dve hodinky.